K mib:cognacom som sa pripojil v máji 2012 po stretnutí so Zdendou Irom (pozn. dnešní šéf divize ERP a člen představenstva) a Jirkom Melzerom (pozn. původní zakladatel MIBCONu) v brnenskej reštaurácii, aj keď sa to vtedy (žiaľ) obišlo bez koňaku. ☹ Po 20 rokoch práce v dvoch veľkých globálnych firmách zavážilo hlavne dlhoročné kamarátstvo s jedným z nich (kvízová otázka: hádajte ktorým?) a čaro nepoznaného – teda pocit, že v domácej firme sa lepšie a menej viazane prejaví môj potenciál a budem sa môcť menej pretvarovať. Aj keď pretvaroval som sa vždy celkom rád. (Vtedy som si tiež naivne myslel, že snáď už máme zarobené na starobu a budeme viac blbnúť ako pracovať, teda napríklad hrávať futbal, volejbal atď., lebo tí dvaja vtedy stále používali výrazy ako „v klidu“, a „v pohode“. Ale okrem toho, že v nemalej miere kecali, tak aj moje kĺby sa rozhodli štrajkovať, takže musím trochu viac sekať dobrotu v práci.)
Po následnom stretnutí s ďalšími aktérmi v Prahe sme sa dohodli na rozbehu mib:kôň, teda MIBCON SK s. r. o. Odvtedy sa fakticky snažím vytvoriť tím spolupracovníkov na Slovensku, hľadať a presvedčovať prvých zákazníkov a hlavne neurobiť hanbu. Veľmi mi(nám) pritom pomáha blízkosť Brna a našich moravských kolegov a niekedy aj väčšia vzdialenosť Prahy. 😊 Zároveň sa podobne ako iní kolegovia, z ktorých viacerí prišli z prostredí, kde klientelou boli väčšinou väčšie firmy a organizácie, učím prispôsobiť iným nárokom a možnostiam firiem, o ktorých priazeň sa usilujeme a pre ktoré pracujeme.
V MIBCONe sa mi vždy páčila atmosféra otvorenosti a nestrojenosti, ktorá sa dúfam zachová, aj keď sa celá firma a skupina bude podľa všetkého ďalej rozširovať. Mám pocit, že ľudia sa okrem pracovno-projektových tímov môžu zapojiť do rôznych iných aktivit skoro do ľubovôle. Vnímam napríklad kvázi virtuálne tímy typu ferraťácky gang, motorkársky gang, cyklogang, golfový gang, atď. Tiež celkom rád vymýšľam teambuildingové akcie na menej známých miestach. Skúšam to aj doma, ale tam sa to stretáva s menším úspechom ako u nenáročných kolegov. Snáď niekedy spáchame povedzme aj ten šachový turnaj, do ktorého sa pri prvom pokuse prihlásili tuším len finalisti.
Do budúcna som sám zvedavý a kupujem si lístok na výhodné miesto, ako sa popasujeme s novinkami a rýchlosťou zmien, ktoré sa dejú okolo nás. Je to taký zaujímavý kontrast, že technológie a znalostná databáza ľudstva idú šialenou rýchlosťou dopredu, ale zároveň ľudia v priemere čoraz viac hlúpnu a skĺzavajú do povrchnosti a netrpezlivosti, aspoň tak sa mi to vidí. Na druhej strane dnešná doba prináša šancu, že to moje-naše hlúpnutie bude prebiehať pomalšie ako u toho priemeru. 😊
Protože letos v říjnu slavíme 20 let, přinášíme postupně i další vzpomínky Mibcoňáků, dinosauří i novodobější.